Všeko sa začalo približne pred mesiacom. Vždy som mala dve najlepšie kamarátky Sašku a Emu. Tvorili sme tím. No keď sa Ema začala baviť s inou spolužiačkou a začali spolu tráviť viac a viac času, začínali sme trochu žiarliť. Keďže som vo veku keď ma najviac zaujímajú kámoši, bolo mi ľúto, že sa so mnou nebaví Ema tak ako pred tým. Nakoniec sme sa všetky brutálne pohádali a ja som nevedela na koho stranu sa mám pridať. Za ten čas sme sa iba ohovárali a robili si napriek. Ja som sa neskôr pridala na Saškinu stranu sj keď mi pripadalo dosť smutné, že si musím vybrať práve medzi nimi dvoma. Rozhodli sme sa, že vylúčime Emu z partie. Síce mi to najprv pripadalo ako veľká chyba, pochopila som, že ostatný iné riešenie nevidia.(tými ostatnými myslím ďalšie kamošky z party) Najhoršie na tom bolo, že mama ma vtedy strašne podceňovala, takže doma to tiež nebolo najlepšie. A keď som prišla do školy vojna pokračovala. Možno keď to čítate tak vám to nepríde nejaké hrozné, ale ja som bola s nervami na prasknutie. Nakoniec prišlo riešenie samo. Nikto ani neviem ako, ale keď sme si všetko povedali do očí odpustili sme si, lebo naše priateľstvi stojí za to 😘. Takže tvoj život teraz možno vyzerá ako búrka, ale hlavu hore nemôže pršať večne a riešenie príde keď to najmenej čakáš 😊.
Priateľstvo stojí za to
13. dubna 2016 v 22:05Komentáře
Ale nemyslím, že to bolo tak dramatické ako si to tam opísala....
WOOOW úžasný článok!
Odo mňa máš5 hviezdičiek